Budapest

Budapešť - historická budova parlamentu

november 2014

Väčšinou cestujeme za poznaním krás našej rodnej hrudy, výlety do zahraničia sú však vždy  milým spestrením. Budapešť sme však neplánovali. Karty zamieša metalová skupina Dark Tranquillity, keď koncom leta ohlási v meste koncert. Rozhodnutie vydať sa do Pešti je tak spečatené. Ani by ste neverili ako môže byť plánovanie výletu zábavné:) Najmä ak otvoríte mapu na geocaching.com a vašu obrazovku zaleje zeleno-modré more kešiek. Ťažký výber. Začali sme plánovať podľa historických miest, ktoré sa nedajú v Budapešti obísť. Zo skúsenosti vieme, že už po dvoch-troch dňoch chodenia opadne eufória z historických pamiatok a človeka zdrapí únava. Plánovanie pamiatok aj kešiek sme tak redukovali na minimum - t.j.70 kešiek na tri dni, vrátane kešiek na záložnom pláne. Jednu tretinu zoznamu tvoria útržky rôznych mestských sérií, cestou z bodu A do bodu B. Čo sa týkalo voľby hotela, tradične sme zúžili výber na základe počtu pozitívnych recenzií. Nebolo vôbec ťažké vybrať vhodnú destináciu - dobrá cena, vysoká kvalita. A možno len nie sme nároční. Mimochodom zo skúsenosti vieme, že maďarský cestovný ruch je omnoho viac ústretovejší a vie si svojim prístupom uctiť zákazníka- turistu. Škoda, že srdečnosť a ochota niekedy doma pokrivkáva až absentuje.

hlavná stanica Keleti Palyautvar

Deň prvý:

Ešte rozospatí za úsvitu sa vydávame v ústrety chladnému vetru. Okrem toho, že nás prebral, otestoval aj, či sme dostatočne oblečení. Na minútu presne vyrážame z Levíc motoráčikom do Štúrova. Odtiaľ pocestujeme EC-čkom až na Keleti Pályautvar (hl. stanica Budapest - východ). Rezervovať miestenky sa ozaj vyplatilo. Vlak mešká aj desať minút a je preľudnený. Skoro celá cesta nám odsýpa v pohode. Najprv prechádzame okolo pekných miest pri Dunaji s kopcami po ľavej strane. Vpravo za chrbtom sa vzďaľuje ostrihomská bazilika na kopci. Keby sa vlak na predmestí Pešti nevliekol, tak by cesta zo Štúrova trvala silnú hodinku.

Keď vystupujeme v metropole Maďarska, ako keby sme prišli do iného sveta. Počasie ožilo pochmúrno zmizlo. Prekvapivo je jasno a slnečno. Naštartujeme smartfóny a hneď si to mierime na dve mestské mikrošky cestou k cintorínu pri chráme konzumu. Až druhý pokus sa pretavil v  úspech, výlet sme tak začali modrým pampúchom. Zistili sme, že cintorín má oficiálnu bránu len z opačnej strany, tak sme vrátili k stanici. Niekedy mapy zobrazia zavádzajúce údaje. Nevadí, veď obchádzkou sme stratili len čas rezervovaný na tri kešky. Keby sme prišli naháňať čísla zvolili by sme powertrail, a určite nenaplánujeme dvojhodinovú wigovku:)

Mauzoleum na cintorine Kerepesi

Po polhodine sa konečne ocitáme na rozsiahlom historickom cintoríne Kerepesi. Pomedzi starými alejami obdivujeme mohutné arkády, mauzóleum a vysoké krypty kde sú pochovaní viacerí vyznamní dejatelia (napr. Košut a Batthyány). Atmosféru starobylého cmiteru zvýraznila jeseň a jej sympatické odtiene žltej. Páčilo sa nám, že autor wigovky prispôsobil trasu tradičkám. Hneď na úvod sme dešifrujeme nepresné určenie veľkosti kešiek. Ak je uvedené, že hľadáme regularku, tak v reáli je to small-ka. Neskôr sa nám naša hypotéza ešte niekoľkokrát potvrdí. Wigovka nás povodí epickými miestami, ale finál sme nenašli.

Neskôr hľadáme na plote, v rôznych štrbinách betónovych múrov, za bilboardom, no šťastie nám vôbec nepraje. Väčšinu kešiek zo zoznamu na tento deň škrtáme a ideme neistým krokom, čo bude nasledovať. Najviac nás štve, keď namiesto kešky nachádzame QR kód hry Munzee. Štatistiku prvého dňa vylepšujú virtuálky, vďaka ktorým vidíme známe historické budovy. Úspech sa po dlhšej odmlke dostavuje až v mestskom parku pri exponátoch múzea aviatiky. Obrovský mestský park sa nachádza pri hrade Vajdahunyad a historických kúpeloch sv. Štefana. Moderný hrad z 19. storočia je inšpirovaný rumunským bratom Hunedoara, ktorý je považovaný za jeden z najkrajších hradov v Európe. Zaujímavým miestom pri hrade je nádvorie v gotickom slohu a socha záhadného kronikára Anonyma. V minulosti sa neďaleko nachádzal legendárny lunapark Vidámpark. Dnes ho supluje nový zábavný park a ZOO, ktorý tentokrát vynecháme.

hrad Vajdahunyad

V parku bolo dosť rušno pretože bola sobota. Rodinky s kočíkmi, psíčkari,cyklisti, ihriská plné mládeži. Samozrejme najpočetnejší bol húf turistov a my sme hľadali, zle zameranú kešku s výstižným hintom v strome v parku...Našli sme plastovú jednorázovu nádobu do akej balia polievku v obednom menu s nejakým zdrapom, ktorý sa ponášal na lístok z metra. Možno keška zmizla, a niektorí z hľadačov takýmto gestom zaimprovizoval. Pousmejeme sa a ideme k hradu, kde smeruje aj väčšina aziatov s foťákmi na krku. Tam hráme opäť nenápadných pred zrakmi stovky ľudí. Pri historickych kúpeloch odčítame údaje pre earthku a ideme zahnať hlad do bufetov pri zábavnom parku plnom kolotočov a nostalgickej tanečnej hudby deväťdesiatych rokov. Zotmelo sa nám a unavení sa chystáme deň zakončiť v príjemnom hoteli asi desať blokov zábavného parku. Niekoľko kešiek na zozname z tohto dňa tak ostalo nevyčiarknutých.

kronikár Anonymus

 Deň druhý:

Ráno po balkanských raňajkach sa vydávame do historického centra smerom k Dunaju. Keď si zblízka pozeráme majestátnu baziliku sv. Štefana začína mrholiť. Prvú mysterku nachádzame podľa hintu na druhej strane pozoruhodného miesta - Sečéniho reťazového mostu. Známi most je jedným zo symbolov mesta. Po odlove si odfotíme parlament - jednu z najkrajších budov v meste a ďalší zo symbolov mesta. Po schodoch uličkami za šípkou k rybárskej bašte moja drahá ešte netuší čo ju tam čaká. Cestu nahor si krátime odlovom zopár mestských PETiek, tentokrát bez zvedavých pohľadov. Keď sme prišli na vežičkovú Halászbastu začalo liať. Prekvapivo mi to nevadilo a hralo do karát lebo som nervozitu s vážneho okamihu som nevedel už zakryť. Drahá si tak myslela, že je to kvôli dažďu.  Hľadal som však krásne miesto s výhľadmi na bašte, kde ju požiadam o ruku:) Keď chvíľa nadišla, bolo to veľmi emotívne a romantické a tento moment ostane v navždy v pamäti. Moja čerstvá snúbenica nič netušila do poslednej chvíle. Asi som si to dobre naplánoval a krabičku s prsteňom dobre ukryl. Možno dopomohli aj kešerské skúsenosti:P :D.

bazilika sv. Štefana

Keď prestalo pršať práve sme rozoberali telefónnu búdku na námestí pri kostole Mateja Korvína. Neodbytnosť pri hľadaní sa nakoniec vyplatila a kešku sme našli na úplne inom mieste už keď sme to chceli vzdať. V láskyplnom objatí sme sa vybrali ešte na pár tradičiek, ktoré boli na rušných miestach. Doviedli nás aj na miesta z výhľadmi na dovtedy nevidenú modernú časť mesta Buda. Okružnou cestou nazad sme postrehli viaceré múzeá a vojenské exponáty umiestnené v historickom parčíku. Padla aj prvá vačšia tradička, na ktorej ma odhaľuje brechajúci pes, ktorý sa mi od hnevu skoro zahryzol do zadku. Dali sme pauzu a pozval som moju lásku na slávnostný obed do reštaurácie so stredovekým interiérom. V pláne sme mali ešte zopár tradičiek, ale šetrili sme sily a tak sme si aspoň prehliadli Budínsky hrad s vyhliadkou a šli sme dolu do mesta. Večer nás čakali atmosferickí Švédi. Večer sa opäť ocitáme blízko včerajšieho parku s hradom. Klub je ešte poloprázdny a predskokani su nesmierne nudní. Väčšina napäto očakáva hlavnú hviezdu večera - skupinu Dark Tranquillity. Až o pol desiatej sme sa konečne dočkali. Na pódiu sa objavil vždy vysmiaty charizmatický spevák Mikael a privítal plný klub. Silne atmosferické tóny melodického death metalu dali bodku za druhým dňom v Budapešti.Boli sme tak uťahaní z celého dňa, že sa nám aj tých desať blokov zdalo relatívne blízko. 

Rybárska bašta

Budínsky hrad

Deň odchodu:

Ráno pakujeme veci a vydávame sa nákupným korzom po známej Váci utca aby sme pozreli zopár pamiatok a našli nejakú tú kešku na rozlúčku. Opäť sa nám nejako nedarí, pri niektorých miestach sme si viacmenej istý, že na mieste podľa hintu a popisu z listingu žiadna keška nie je. k najkrajšej synagóge v meste nás privádza virtuálka. Naplno sa ozýva svalovka. Máme zaľahnuté v ušiach a sme mierne dezorientovaní aj keď držíme v rukách zázraky pre určenie polohy:) Možno sme mali len slabú kávu, alebo je to znamenie toho aby sme sa vrátili aj nabudúce a pokračovali v spoznávaní tohto zaujímavého mesta. Po dvoch hodinách a troch nálezoch konštatujeme, že sa nám už nechce viac motať aj keď do odchodu vlaku ostáva niekoľko hodín. Sadáme na bájny Ikarus, ktorý u nás už nahradili nemecké a talianske obludy. Kruh sa uzatvára a naše posledné kroky smerujú na železničnú stanicu. Zážitkov máme hromadu, sme plní dojmov zo včerajšieho dňa. Najkrajšou spomienkou na tento deň však zostane moment prekvapenia na tvári mojej drahej, keď som si pred ňou pokľakol hore nad Budapešťou.

Viete ako sa hovorí, že keď sa párik zasnúbi, do roka by svoju lásku mal spečatiť sobášom. My sme to stihli a 7. novembra nasledujúceho roku bol ten krásny a nezabudnuteľný deň:)

-Berry-